Dyslexia

Prejavuje sa špecifickým a významným spomalením vývinu schopnosti čítať.

Narušené môže byť: spoznávanie čítaných slov, písmen, chápanie čítaného – porozumenie, čítanie nahlas, výkon v úlohách, ktoré vyžadujú čítanie.

Chyby pri čítaní a ich analýza:

  • môžu byť stále sa opakujúce, alebo náhodné. Náhodné chyby môžu súvisieť s nesústredenosťou alebo únavou;
  • neúmerné dlhé hláskovanie písmena, neschopnosť spojiť hlásky do slabiky – zväčša sa jedná o nedostatočný rozvoj sluchovej syntézy reči;
  • zámena čítaných písmen môže spôsobená nedostatočnou zrakovou percepciou tvarov, alebo intermodálnym kódovaním. Treba sledovať, ktoré písmená dieťa zamieňa: stále rovnaké dvojice, väčší počet písmen, grafický vzťah zamieňaných písmen, zrkadlová podobnosť písmen, podobnosť iného detailu, vertikálna inverzia;
  • špecifickou častou chybou  je prehadzovanie písmen v slove, čítanie z prava do ľava súvisia s lateralitou;
  • komolenie slov, vynechávanie písmen alebo slabík, môžu mať rôzne príčiny a to buď nerozvinutá sluchová alebo zraková percepcia;
  • dvojité čítanie – naučená čítacia chyba – vzniká u detí, kt. v počiatočnom výcviku neprešli z hláskovania na slabikovanie, alebo hláskovanie u nich prebiehalo tak dlho, že sa naučili slovo odhadnúť, no vždy sú závislé na hláskovaní či už nahlas, alebo potichu.

Porozumenie obsahu textu:

Pokiaľ dieťa nerozumie obsahu textu, je pre neho čítanie námahou a neprináša mu žiadne uspokojenie. Nie sú vypracované jednotné texty pre jednotlivé postupové ročníky a vekové kategórie. Musíme sa spoliehať na vlastný odhad.

  • detí mladšieho školského veku nie je vhodné sa pýtať na obsah textu – ich vyjadrovacia schopnosť je ešte nedokonalá. Aktívna slovná zásoba je zameraná na konkrétne pojmy (slová, kt. používajú nie kt. iba rozumejú). Z abstraktných slov používajú iba určitý rozsah:
    • prídavných mien vyjadrujúcich: farbu, veľkosť, kvalitu – pekný, dobrý,.
    • z prísloviek: veľa, všetko, …. Vety predlžujú spojkou „a“. Neskôr väzbou „a potom“. Ešte v druhej triede 50 % viet začína „A potom“.  Doporučené od dieťaťa žiadať čo najpresnejšie odpovede na vopred pripravené a premyslené otázky. Až keď dieťa odpovedá nepresne, alebo si nemôže spomenúť, navrhneme mu, aby povedalo, čo si pamätá, príp. naopak. Detaily, na kt. sa pýtame sú zachytené krátkodobou pamäťou. Abstraktné pojmy deti začínajú používať zhruba v piatom ročníku.